BLOG 50 | #50: STRES ako daň za modernú dobu? Nie, je starý ako ľudstvo samo!

„Stres patrí k životu rovnako ako vzduch a dýchanie. Existuje jediný spôsob, ako sa stresu vyhnúť. Zomrieť.“ To sú slová kanadského lekára s rakúskymi a maďarskými koreňmi Hansa Selyeho.

EUSTRES verzus DISTRES

A skutočne. Stres, hoci je často neželanou emóciou, predstavuje absolútne prirodzenú fyziologickú aj emocionálnu odpoveď na záťaž v našich životoch. Stresujúce faktory, respektíve stresory, pritom môžeme rozdeliť na krátkodobé a dlhodobé. Krátkodobý stres môže byť pre náš organizmus podľa slov odborníkov užitočný a nevyhnutný, zatiaľ čo dlhodobý poškodzuje nielen psychické, ale aj fyzické zdravie. Inak povedané, zatiaľ čo pozitívny eustres nás povzbudzuje k lepším výkonom, negatívny distres môže viesť k vážnym ochoreniam a vylúčená nie je ani strata na živote.

Medzi krátkodobé stresory patrí nadmerná záťaž v prácu, skúška v škole, emočné napätie a vypätie, ale aj tréma a nutnosť podávať väčšie výkony či prekonávať životné prekážky. Najčastejšie spôsobujú úľak, prekvapenie, zlú náladu. Sprievodnými znakmi sú aj fyziologické prejavy, ako hormonálne a metabolické zmeny.

Stres má pritom 3 základné fázy.

1) Poplachovú (varovnú) fázu (inak nazývanú aj gáza iniciálneho alarmu) – ide o jasné varovanie, že je prítomný stresový faktor. Sprievodnými znakmi sú napätie a nervozita.
2) Rezistentnú fázu (odolnosti) – keď ľudský organizmus prestáva reagovať na podnety, ktoré ho stresujú. Človek sa snaží situáciu, ktorá sa v jeho živote opakuje, riešiť, aj keď má obmedzené možnosti.
3) Fázu vyčerpanosti, ktorá sa prejavuje únavou, úzkosťou, ale aj depresiou. Je to stav, ktorý sa už (takmer) nedá zvrátiť ani kvalitným spánkom, pretože sa zvykne dostaviť podráždenosť aj zlosť. Výsledkom môžu byť poruchy a choroby zo stresu, takzvané „stress-related illnesses“, o ktorých nám v podcaste podrobnejšie porozprával pán doktor Peter Minárik, odborník na zdravý životný štýl.

Na stres vplývajú aj (nesprávne) stravovacie návyky a zlozvyky!

Inak povedané, v strese sa ľudia zvyknú „opúšťať“ a nesprávne stravovať. Stresový hormón kortizol spôsobí, že vystresovaný človek cíti urgentnú túžbu jesť najmä potraviny bohaté na cukor a nezdravý tuk, konzumuje fastfoodové jedlá alebo sa stravuje veľmi nepravidelne. Často tiež jedenie počas dňa vynecháva a vlčí hlad zaháňa v neskorých nočných hodinách. V stresovom období pijeme viac kávy a častejšie siahneme aj po cigarete. Odborník Peter Minárik odporúča zaradiť do jedálnička (nielen) v období stresu najmä ovocie, zeleninu, celozrnné obilniny, strukoviny, orechy a semiačka.

Dlhodobý stres netreba podceňovať!

Napriek tomu, že „moderná doba“ kladie na ľudí veľké nároky a má od nich veľké očakávania, dlhodobá psychická aj fyzická záťaž (chronický stres) môže viesť k oslabenej imunite a nepríjemným ochoreniam. Patria medzi ne kardiovaskulárne choroby či zhubné nádory.

Nechcem(e) byť v strese. Ako ho potlačiť?

Aby sme (aspoň) eliminovali negatívne dopady stresu na našu psychiku (a telo nevynímajúc), je potrebné vymazať negatívne myšlienky, ktoré nás často stresujú viac ako samotná príčina), ďalej pozitívne myslieť, kontrolovať svoje emócie a snažiť sa byť v príhodnej chvíli racionálna/y, no a v neposlednom rade relaxovať – oddychovať, spať aj športovať.

Držíme palce, robíte to pre seba!

Kraj | 12. 11. 2021

Zoznam blogov

Zoznam podcastov