BLOG 46 | #46: Rezistentný škrob – žiadny medicínsky zázrak, ale výborný pomocník!

O rezistentnom (čiže odolnom) škrobe sa vo svete zdravého životného štýlu hovorí ako o cukre, ktorý sa „správa“ ako vláknina. Z tohto dôvodu je veľmi nápomocný napríklad pri redukčnej diéte. Jeho konzumáciou, respektíve potravinami, ktoré ho obsahujú, si človek zabezpečí zníženie príjmu sacharidov a kalórií v strave.

Denne by sme mali (v ideálnom prípade) zjesť 20 gramov rezistentného škrobu. Horná hranica je maximálne 45 gramov, pričom ani po jej prekročení sa nemusia dostaviť negatívne účinky. Ak áno, väčšinou je to nafukovanie (plynatosť) a hnačka.

Rezistentný škrob má viacero zdravotných benefitov, medzi ktoré patria jeho probiotické účinky. Inak povedané, podporuje rast a množenie prirodzenej a zdravej črevnej mikroflóry.


Ďalšie pozitíva rezistentného škrobu (ďalej RŠ):

• Vie výborne nasýtiť a v porovnaní s bežne stráviteľným škrobom „je menej kalorický“. Menej v tomto prípad znamená o polovicu. Zatiaľ čo bežný škrob má 17 kJ na jeden gram, RŠ len 8,5 kJ.

• Zlepšuje trávenie.

• Znižuje hladinu cholesterolu a tukov v krvi.

• Vďaka nižšiemu glykemickému indexu spomaľuje vylučovanie inzulínu, čo je výborne nielen pre diabetikov, ale aj ľudí s nadváhou.

• Zvyšuje v tele využitie tuku ako zdroja energie.

• Zlepšuje imunitu buniek a celého organizmu.

• Má protizápalové a protirakovinové účinky (pôsobí ako prevencia rakoviny hrubého čreva).

• Pomáha uľaviť bolesti pri syndróme dráždivého čreva, divertikulóze, zápche či ulceróznej kolitíde.



Čo si vložiť do nákupného košíka?

Najviac rezistentného škrobu sa nachádza v strukovinách (najmä vo fazuli, šošovici a hrachu), ovocí, predovšetkým v banánoch*, ďalej v celozrnných obilninách (vo vločkách, otrubách, grahamovom pečive a v knäckebrote), ale aj v celozrnnej ryži, zemiakoch, kukurici či rastlinných semiačkach a orechoch.

*Výživové vlastnosti banánu sa menia počas jeho dozrievania. Ako nám v podcaste vysvetlil gastroenterológ Peter Minárik, čím je toto ovocie zrelšie, žltšie (až s hnedými škvrnami) tým MENEJ RŠ obsahuje. Hoci taký banán chutí sladšie, treba si v tejto súvislosti vybrať nezrelý alebo menej zrelší.



Platí rovnica – čím surovejšia strava, tým viac RŠ v nej. A tiež, že niektoré jedlá sú „zdravšie“ po vychladnutí.

Je to skutočne tak. Varenie škrobu neprospieva, respektíve, teplom sa (aj) RŠ gelatinizuje a stáva sa prístupnejším pre trávenie. Na druhej strane, existujú potraviny, ktoré stačí po uvarení nechať vychladnúť, vďaka čomu sa zmení ich štruktúra a z bežného škrobu sa stane rezistentný (odolný pre trávenie). Ide napríklad o zemiaky, ryžu, kukuricu či chlieb. Aj keď to nie je vždy možné, škrobové potraviny je ideálne (z)jesť v surovom stave.

Pár rád na záver od gastroenterológa Petra Minárika:

• Treba si ustriehnuť, aby jedálniček obsahoval dostatok rastlinnej výživy.

• Prím by mali „hrať“ prírodné pred spracovanými potravinami.

• Pevná strava má oproti tekutej výhody. Je preto lepšie zjesť surovú mrkvu, ako piť mrkvovú šťavu.

• Škrobové potraviny nie je vhodné variť príliš dlho.

Kraj | 13. 09. 2021

Zoznam blogov

Zoznam podcastov