Život bez obmedzení

Pre všetkých
s potravinovou intoleranciou

BLOG 82 | #82: Ste si istí, že viete, čo jete? Možno budete prekvapení!

V obchodoch sa „snažia“ získať našu pozornosť rôzne potraviny a obaly, v ktorých sú predávané. Viete však čítať etikety na obaloch potravín? Ak nie, dnes sa to môžete skúsiť naučiť. Je to predsa len schopnosť, ktorá spadá do potravinovej a nutričnej gramotnosti, o čom sme sa zmienili už v predošlom blogu aj podcaste.

Presné, ľahko viditeľné, zrozumiteľné, nezavádzajúce a nezmazateľné. Také by mali byť informácie na obaloch potravín, ktoré sa ako spotrebitelia rozhodnú kúpiť. Od roku 2016 platí (aj pre Slovensko) nariadenie EÚ o tom, ako informácie musia byť nakupujúcemu poskytované na etiketách (aj) potravín. Z neho vyplýva povinné označovanie, ktoré zahŕňa informácie o ich zložení a tiež informácie, ktoré sa týkajú ochrany zdravia.

A preto. Informácie na obaloch potravín:

  • Musia byť (v prvom rade) zrozumiteľné, teda zverejnené v príslušnom štátnom jazyku a čitateľné, čiže väčšie ako 1,2 milimetra,
  • Nesmú spotrebiteľa zavádzať, napríklad pripisovať potravine vlastnosti, ktoré vôbec nemá,
  • Musia obsahovať povinné, výživové a doplňujúce údaje, napríklad o spôsobe skladovania a  prípravy,
  • (a) ďalšie (takzvané) nekonštantné údaje, medzi nimi napríklad obsah alkoholu, kofeínu, návod na použitie, prídavky sladidiel, fytosterolov, alergény a dátum zmrazenia.

Z etikiet na obaloch potravín by sme preto mali vedieť vyčítať výživové údaje, ktoré sa delia na povinné a nepovinné, respektíve dobrovoľné a vyjadrujú sa buď na 100 gramov alebo na 100 mililitrov.

Povinné údaje (v tomto poradí ↓) zahŕňajú:

  • Energetickú hodnotu (v kJ a/alebo v kcal) – čo je mimoriadne dôležitá informácia,
  • Tuky (z toho nasýtené mastné kyseliny),
  • Sacharidy (z toho cukry),
  • Bielkoviny,
  • Obsah soli.

Dobrovoľné údaje zahŕňajú napríklad aj mononenasýtené a polynenasýtené mastné kyseliny, obsah škrobu, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Z obalu potravín vieme odčítať aj prijaté percento (výživových hodnôt) z denného odporúčaného príjmu.

A teda, zhrňme si to. Čo nesmie (vo všeobecnosti) chýbať na obale potraviny?

  • Názov potraviny,
  • Zoznam zložiek (vrátane prídavných zložiek),
  • Informácia o alergénoch,
  • Množstvo určitých zložiek,
  • Dátum (minimálnej trvanlivosti a spotreby),
  • Krajina pôvodu,
  • Názov a adresa prevádzkovateľa potravinárskeho podniku so sídlom v EÚ alebo dovozcu,
  • Netto množstvo,
  • Všetky osobitné podmienky skladovania a/alebo podmienky použitia,
  • Návod na použitie,
  • Obsah alkoholu (ak je vyšší ako 1,2 %).

V súčasnosti máme k dispozícii nový (medzinárodne uznávaný) systém hodnotenia nutričnej kvality potravín. Nazýva sa NUTRI SCORE, jeho používanie však nie je povinné. Ide o akýsi európsky „skórovací“ systém, ktorý by mal byť nápomocný pri nakupovaní potravín, ktoré podľa určitých pravidiel výživovo hodnotí. Robí tak na 5-stupňovej farebnej škále a používa písmená A, B, C, D a E.

Pritom platí, že potraviny označené zelenou farbou a písmenami A a B majú vysokú výživovú hodnotu (vysoký obsah napríklad bielkovín, vlákniny, ovocia, zeleniny ...), a to samozrejme znamená, že ich treba konzumovať čo najčastejšie a v čo najväčších množstvách.

Potraviny označené oranžovou a červenou farbou a písmenami D a E už však obsahujú viac takých živín, ktoré sú z hľadiska zdravého stravovania sa nežiaduce. Ich konzumácia (vzhľadom na nasýtené tuky, cukry a soľ) by teda mala byť striedma.

Ako sa Nutri-Score počíta, si môžete vypočuť v príslušnom podcaste, v ktorom nám nielen o tejto inovatívnej metóde označovania povedal viac povedal MUDr. Peter Minárik!

Kraj | 03. 05. 2023

Zoznam blogov

Zoznam podcastov