BLOG 20 | #20: Kde sa vzala potravinová alergia

POTRAVINOVÁ ALERGIA: KDE SA VZALA A AKO SA JEJ VYHNÚŤ?

Čo je pre jedného človeka potravou, pre iného môže byť prudkým jedom. Sú prípady, kedy bežná potravina dokáže ohroziť život človeka. Dôvodom je potravinová alergia. Kým potravinová intolerancia (neznášanlivosť) vám môže život znepríjemniť, alergia na potraviny môže mať pre alergika fatálne následky. Aký je rozdiel medzi intoleranciou a alergiou? Prečo a ako alergia vzniká a existuje proti nej prevencia?

Zvýšený výskyt alergických ochorení je úzko spojený s vývojom doby a zmenou životného štýlu. Konzumnejší spôsob života prináša zmenu stravovacích návykov, zníženú fyzickú aktivitu či narastajúcu obezitu – tak u dospelých, ako aj u detí. Ak k tomu pridáme prehnanú hygienu, vyššiu spotrebu antibiotík u tehotných či dojčiacich matiek, vystavovanie sa stresu či fajčenie, dostaneme súbor faktorov, ktoré sa podpisujú na vzniku alergií. Naopak, prevenciou proti alergii môže byť, ak dieťa vyrastá vo farmárskom prostredí, od malička má kontakt so zvieratami, konzumuje domácu fermentovanú stravu, alebo ak vyrastá v rodine s väčším počtom detí a vystavuje sa v skorom detskom veku rôznym infektom, čím si vlastne buduje imunitu. Prevencia by sa teda mala začať už v skorom detskom období.

Alergia versus intolerancia

Medzi alergiou a intoleranciou je veľký rozdiel. Alergická reakcia predstavuje imunologicky sprostredkovanú reakciu, kedy aj malé požitie alergénu spôsobí klinickú odpoveď. V prípade potravinovej intolerancie ide o neznášanlivosť, a to je rozdiel. Vzniká na základe iných mechanizmov. Ide o enzymatické, vrodené alebo získané metabolické poruchy. Známa je laktózová, fruktózová či histamínová intolerancia, no existujú aj ďalšie. Intoleranciu môžu spôsobovať potraviny kontaminované plesňami či baktériami, alebo prirodzené látky obsiahnuté v potravinách – napríklad serotonín v banánoch či kapsaicín v paprikách. Kým intoleranciu na niektorú z potravín trpí 60% populácie, výskyt alergií je oveľa nižší. V Európe a USA je to okolo 3% -6% populácie. Výnimkou je dojčenský vek, tu sa alergie týkajú 6-8% detí. Kým vo všeobecnosti sa udáva sa vyšší výskyt alergií u ženského pohlavia, v dojčenskom veku postihuje alergia viac malých chlapcov. Treba však zdôrazniť, že potravinová alergia u malých detí je prvým znakom, že dieťa bude alergik. Aj keď môže potravinová alergia u dieťaťa časom odznieť, v neskoršom veku často prichádza k rozvoju ďalších ochorení ako atopický ekzém, alergická nádcha a môže vzniknúť aj bronchiálna astma. Predpokladá sa, že znížením výskytu potravinovej alergie vďaka preventívnym opatreniam je možné dosiahnuť redukciu aj následných ďalších alergických ochorení.

Dá sa z potravinovej alergie vyliečiť?

Prognóza sa odlišuje v závislosti od typu potravín. Napríklad alergia na bielkovinu kravského mlieka, vajce, pšeničnú múku a sóju je väčšinou obmedzená na dojčenský vek alebo včasný detský vek. Samozrejme existujú aj výnimky. Sú aj prípady, kedy táto alergia pretrváva do dospelosti. Ak však ide o alergiu na ryby alebo morské plody, stromové orechy či arašidy, tá vo väčšine prípadov pretrváva celý život. Okrem typu potravín ovplyvňuje prognózu aj vek, kedy alergia vznikla, závažnosť klinických prejavov či typ reakcie. Prognózu možno čiastočne určiť na základe laboratórnych či kožných testov.

Tehotenstvo, dojčenie a alergia

V minulosti prevládal názor, že vyhýbanie sa potravinovým alergénom počas tehotenstva, dojčenia a neskoršie zavádzanie niektorých potravín do jedálnička detí zníži riziko vývoja potravinovej alergie. Dnes to však už neplatí. Tieto odporúčania vychádzali z množstva dovtedy dostupných štúdií, no tieto opatrenia nespôsobili pokles výskytu alergií. Naopak, v posledných troch desaťročiach v západných krajinách stúpla precitlivelosť na potraviny, vrátane závažných reakcií. Hoci v minulosti lekári odporúčali vylúčiť alergény zo stravy tehotných či dojčiacich matiek (napríklad arašidy, vajíčka, kravské mlieko, ryby), tieto opatrenia neznížili výskyt alergických ochorení u detí. Naopak, obmedzujúca diéta u matky počas tehotenstva či dojčenia a vylúčenie niektorých zložiek z potravy môže spôsobiť nedostatok potrebných nutričných látok, čo môže byť negatívnym faktorom tak pre ženu, ako aj pre dojčené dieťa. V súčasnosti sú preto preventívne opatrenia zamerané práve na navodenie tolerancie. Neodporúča sa žiadna eliminačná diéta u mamičky počas tehotenstva alebo dojčenia, samozrejme okrem prípadu, že samotná matka je alergická. Samozrejmosťou je aj to, že tehotná či dojčiaca žena nesmie fajčiť či piť alkohol. Zatiaľ neexistujú odporúčania, ktoré by sa týkali konkrétnych zložiek potravy na vývoj alergických ochorení. Avšak bol pozorovaný pozitívny vplyv stredomorskej diéty – s vysokým obsahom rýb, zeleniny, ovocia, s vysokým pomerom nenasýtených omega-3 či omega-6 mastných kyselín a vitamínu D počas tehotenstva. Zatiaľ to ale neplatí ako oficiálna rada.

Kraj | 06. 07. 2020

Zoznam blogov

Zoznam podcastov