Vegánstvo

Pre všetkých so zdravým životným štýlom

BLOG 11 | #11: Je vegánstvo ekologickejšia forma stravovania?

Všetko, čo jeme, má za sebou ekologickú stopu. Spotrebované litre vody, vyprodukované skleníkové plyny, odlesnená poľnohospodárska pôda a ďalšie dopady na životné prostredie. Najväčší vplyv pritom prekvapujúco nemá to, koľko jeme, či odkiaľ to pochádza, ale predovšetkým o akú potravinu ide.

Už v roku 2011 tvorili hospodárske zvieratá hmotnostne najväčší podiel stavovcov na planéte, a to až v 67 percentách. Naše stravovanie si totiž už dnes vyžaduje chov 70 miliárd hospodárskych zvierat ročne. Také množstvo zvierat už predstavuje významnú ekologickú záťaž pre našu planétu. Hospodárske zvieratá spotrebujú veľké množstvo krmiva na jeho pestovanie alebo ako pasienky sa už dnes využíva približne tretina suchozemského povrchu planéty. Rastúca spotreba živočíšnych potravín zvyšuje dopyt po krmovinách a potrebu poľnohospodárskej pôdy. A to aj v oblastiach, ako je Amazonský prales. Viac než 80 % z odlesnenej plochy pralesa sa dnes využíva na pestovanie krmiva alebo ako pasienky a to prevažne pre hovädzí dobytok. Kŕmne plodiny Južnej Ameriky pritom konzumuje aj dobytok v Európe, kde nie je na pestovanie krmiva dostatok priestoru. V roku 2013 doviezli európske krajiny z Južnej Ameriky 27 miliónov ton kŕmnej sóje.

Globálne otepľovanie a s ním súvisiaca klimatická kríza sú dôsledkom ľudskej činnosti, na tom sa zhoduje viac než 97 % svetových vedcov. Príčinou je veľké množstvo skleníkových plynov, ktoré vzniká pri spaľovaní fosílnych palív, ale aj pri chove hospodárskych zvierat. Nielenže si chov hospodárskych zvierat vyžaduje spotrebu fosílnych palív rovnako ako veľa iných ľudských činností, hospodárske zvieratá však samé produkujú skleníkové plyny. Pri trávení krmiva kravy produkujú metán, plyn s významným skleníkovým účinkom. Živočíšna produkcia je zodpovedná za 14,5 % skleníkových plynov vyprodukovaných človekom, teda za viac skleníkových plynov ako všetka svetová doprava.

Voda ukrytá v potravinách

S postupujúcim globálnym otepľovaním a rastúcou spotrebou sa v mnohých regiónoch sveta stáva dočasný nedostatok vody novým štandardom. Hospodárenie s vodou sa dostáva do popredia, pričom sa často hovorí o používaní šetriacich vodovodných batérií či sprchových hlavíc alebo o splachovaní menším množstvom vody. Týmito spôsobmi vieme ušetriť až niekoľko desiatok litrov vody denne. To znie ako dostatok, pokým si neuvedomíme, že podľa analýzy Európskej komisie je spotreba priemerného Európana 5011 litrov vody denne. Priama spotreba vody v domácnostiach sa pritom na tomto čísle podieľa len jedným percentom. Za takmer tri štvrtiny, čiže 3687 litrov vody denne, je zodpovedná naša spotreba potravín, predovšetkým tých, ktoré sú živočíšneho pôvodu. Potravinársky priemysel je najväčším spotrebiteľom vody na svete a zmeny, ktoré spravíme v našom stravovaní tak majú najväčší vplyv na našu spotrebu vody.

The water footprint of consumption in the EU in for the water, food and energy sectors by European Union,CC by 4.0

Dopady živočíšnych verzus rastlinných potravín

Mäso obsahuje väčšie množstvo bielkovín, než väčšina rastlinných potravín. Pre férové porovnanie s rastlinnými alternatívami pri výskume ekologických dopadov poľnohospodárskych produktov prerátali výskumníci z Oxfordskej univerzity množstvo potrebnej pôdy a vyprodukovaného CO2 na 100 gramov bielkovín. Pre svoju analýzu použili výskumníci dáta z 38 000 fariem z celého sveta. Ako ekologicky najmenej udržateľným sa ukázalo byť hovädzie mäso z kráv chovaných na mäso. Pri jeho produkcii sa v priemere vyprodukuje 50 kilogramov CO2 ekvivalentu (zahŕňa aj emisie metánu). Pritom, potrebných je priemere 164 m2 pôdy a spotrebuje sa 11 200 litrov vody. Bravčové mäso a hydina majú ekologický dopad výrazne nižší. Stále sa však nepribližujú efektivite celistvých rastlinných potravín. Pre získanie 100 gramov bielkoviny zo strukovín sú totiž priemerné hodnoty 0,8 kilogramu CO2 ,, pôdy je potreba 7,3 m2 a vody 21 litrov.

Podľa vedcov z Oxfordskej univerzity využíva živočíšna produkcia 83 % poľnohospodárskej pôdy a poskytuje len 37 % bielkovín, ktoré ľudia na svete skonzumujú. Príčinou je, že pre chov zvierat sa využíva veľké množstvo krmiva a zvieratá tak spotrebujú niekoľkonásobne viac bielkovín, než samé vyprodukujú. Získavanie bielkovín zo živočíšnych potravín je v porovnaní s priamou konzumáciou rastlinných zdrojov bielkovín neefektívne.

Rastlinné bielkoviny sú pre pokrytie našich výživových potrieb úplne postačujúce. Človek totiž nepotrebuje konzumovať živočíšnu bielkovinu, ako sme písali už v našom februárovom článku. O hospodárske zvieratá je potrebné sa starať, ustajňovať ich, napájať a udržiavať v čistote, čo si vyžaduje spotrebu vody a energií. A zvieratá navyše produkujú skleníkový plyn metán. Väčšie zvieratá majú výrazne vyššiu ekologickú stopu, ako napríklad sliepky. Chov na pasienkoch je preto napríklad paradoxne menej ekologický, ako intenzívny chov v uzavretých halách. Zvyšuje sa pri ňom potrebná rozloha pôdy pre nakŕmenie zvieraťa, rastie produkcia metánu a predlžuje sa čas, za ktorý dosiahne potrebnú hmotnosť. Etickejšie prístupy k chovu sú tak nákladnejšie pre poľnohospodárov a tiež paradoxne viac škodlivé pre životné prostredie.

Rastlinné alternatívy mäsa

Nahradením mäsa vo vašom jedálničku môžete radikálne znížiť svoju ekologickú stopu. Na raňajky môžete napríklad namiesto šunky použiť hummus či tofu, na obed si uvariť tekvicovú polievku a špagety s paradajkovou omáčkou a na večeru strukovinový prívarok. Ak máte chuť na niečo bližšie k mäsitej chuti, v Kraji a iných obchodoch, sú dnes dostupné rôzne alternatívy mäsových výrobkov, ktoré sú stále viac autentické.
Vyrábajú sa z rastlinných bielkovín a ich ekologická stopa je týmto spôsobom aj naďalej nízka. Ak si namiesto hovädzieho hamburgeru dáte hamburger z rastlinných bielkovín, ušetríte napríklad približne 1700 litrov vody, 30 m2 pôdy a 9 kilogramov CO2. Do kapustnice môžete zasa použiť rastlinné párky či klobásy a sójové mäso, namiesto údenín, ktoré boli navyše Svetovou zdravotníckou organizáciou zaradené medzi karcinogénne potraviny.

Rastlinné versus kravské mlieko

Mlieko je rozšírenou potravinou s dlhou tradíciou v našej kuchyni. Dnes si už môžete vybrať z celej škály rastlinných alternatív. Mandľové mlieko s jemnou orieškovou chuťou sa hodí do raňajkového müsli, krémové ovsené mlieko do kávy a jemné sójové mlieko zasa do varenia. Varianty obohatené o vápnik sú dobrým zdrojom tohto minerálu a majú porovnateľnú využiteľnosť ako živočíšne mlieko. Nemusíte sa preto obmedzovať na kravské mlieko a môžete si vyberať z rôznych chutí, ktoré sú navyše prínosné pre životné prostredie. Kravské mlieko má veľkú ekologickú stopu spôsobenú rovnakými príčinami ako v prípade hovädzieho mäsa. Rastlinné alternatívy sú lepšie vo všetkých ukazovateľoch produkcii skleníkových plynov, potrebe pôdy a aj spotrebe vody. Najekologickejšie sú sójové a ovsené mlieka. Ryžové a mandľové mlieka majú v porovnaní s nimi o niečo vyššiu potrebu vody. V porovnaní s kravským mliekom však stále víťazia a sú neporovnateľne šetrnejšie v oblasti pôdy a skleníkových plynov.

Podľa výskumníkov z Oxfordskej univerzity je vegánske stravovanie najúčinnejší spôsob, akým môže jednotlivec znížiť svoj dopad na životné prostredie. To samozrejme neznamená, že prejsť na stopercentne rastlinné stravovanie zo dňa na deň je jedinou cestou. Každá zmena smerom k viac rastlinnej strave je krokom vpred. Začať znižovať svoju ekologickú stopu môžete napríklad tak, že začnete experimentovať s rastlinnými alternatívami mlieka, vyradíte hovädzie mäso z vášho jedálnička a vyskúšate nahradiť mäso v niektorých vašich obľúbených jedlách.

Kraj | 24. 11. 2020

Zoznam blogov